Čínske tajomstvo, Po Svete

Ako som našla v Číne pokoj budhistických mníchov: Čínska Dedina

Čina bola pre mňa vždy šialeným hlučným miestom. Samozrejme. Veď svoj prvý rok som strávila v Šanghaji. Až po roku sa mi konečne podarilo zistiť, kde a ako v Čine nájsť vyrovnanosť akú majú len budhistický mnísi. Čínska dedina mi odhalila nepoznanú, pokojnú stránku starej ríše. 

V Šanghaji som spoznala Minga, skvelého umelca, kreatívca, podnikateľa…Mingovi ide proste všetko do čoho sa pustí. Ming vlastní najlepšiu kaviareň v meste, hneď pri mojej univerzite. Ja ako správny kávomaniak, som si k nemu každý deň skočila na jedno kapučínko. Takže netrvalo dlho, dali sme sa do reči a stali sa z nás kamaráti na život a na smrť.


Ming vlastní aj hostel v jeho rodnej dedine. Už dlhšie mi sľuboval, že ma tam vezme. Vravela som mu predsa, že mi chýba príroda. Pff. Čistá príroda? V Číne? No ukáž kde? Čo tam nejaká Čínska dedina. Ming ale len prevrátil očami: „Ach Barbora, ako málo o Číne vieš.“ A mal pravdu. Čína je pre mňa aj po rokoch plná prekvapení.

Vyrovnanosť budhistických mníchov: Čínska dedina

Pokiaľ cestujete do Číny aby ste našli pokoj v duši, určite necestujte do veľkých metropol. Vnútornú vyrovnanosť sa vám podarí nájsť iba na odľahlých miestach, s malo obyvateľmi. Napríklad na čínskej dedine. Prečo? Lebo…

Úplne ticho

Luxus ktorý vo veľkých mestách nezažijete.

Môj prvý apartmán v Číne bol pri rušnej ulici. Tá by možno ani nebola taká crazy, keby čínsky spôsob komunikovania na cestách zahŕňal smerovky. Ako teda dám vedieť, že idem alebo že odbáčam? No trúbim. A poriadne. A dlho.


Ticho sa pre mňa stalo veľkým luxusom. A práve úplné, až neznesiteľné ticho som v Číne našla až na dedine. Po roku som sa poriadne vyspala. Mohla som sa vybrať medzi stromy, na širokánske kukuričné polia alebo do bambusového lesa. Mohla som si obkukávať čisté jazerá, horské cesty, obrovitánske skaly z ktorých sa paril hustý biely dym. Čínska dedina a jej príroda za 100 bodov.

Čistý vzduch, číra voda, dokonalá príroda

Až keď som prišla do Činy, uvedomila som si ako veľmi potrebujem k životu prírodu. Zbožňujem ísť si len tak zabehať do lesa alebo sa vybrať na túru na hory. Prestať pozerať do obrazoviek, vypnúť mobil a vykašlať sa na pár hodín na realitu.


V Číne je čistotu ťažko nájsť. Ja som za ňou cestovala 5 hodín, no dokázala som uniknúť smogu a prachu veľkých miest.

Až tam som sa mohla naplno nadýchnuť čistulinkého vzduchu. Najviac ma ale prekvapili prírodné jazierka. Vraj je v nich pitná voda a môžeme sa do nich bez problémov hodiť. Prvý krát som vchádzala do mini jazierka medzi skalami s veľkou nedôverou. No počasie a celková eufória z toho že konečne nie je naokolo milión ľudí ma donútili skočiť do vody. A potom znova a znova.

Iný život

Extrémne rozdiely každodenného života Šanghajčana a dedinčana v Číne je to, čo môj mozog ešte stále spracúvava.

Život na dedine je asi tak tritisíc krát pomalší. Ľudia sa nikam neženú, žijú z pár peňazí na deň, nepotrebujú sa chvastať čo všetko si môžu dovoliť, nebijú sa o sedačku v metre.  


My sme sa vybrali na túru do miesta, kde nevedie ani len asfaltová cesta. Na auto, vlak, autobus sme teda mohli zabudnúť. Dve hodiny sme stúpali do kopca, pre istotu v sprievode obyvateľky dediny. Po túre sme sa dostali k doline v ktorej sa rozliehala malá dedinka. Obkolesená obrovskými skalami a horami takmer úplne zanikala. V dedine žilo asi 50 ľudí, bývali v hlinených domoch s hlinenými pecami. Skromný život, no každý dedinčan mal v ruke smartfon, bol pripojený na wifi a čekoval najnovšiu módu cez alibabu (aka taobao). Marketing čínskych gigantov predsa musí predsa zasiahnuť všade.



Na obed sme dostali vareného kohúta, ktorého pani domáca zarezala priamo pred nami. Uvarila ho vo veľkom hrnci spolu s ďalšími pochutinami. Hygiena nulová ale o tom viac mi všetky tie dobroty chutili. Všetky ingrediencie boli predsa vypestované rukami dedinčanov, takže mali reálnu, poriadnu chuť. Mňam.

 

Pokoj v hlave a na duši nie je úplne jednoduché nájsť. Chce to čas, kľud, niekedy samotu a niekedy prítomnosť tých najbližších. Čínska dedina mi pomohla uvedomiť si význam čistej prírody, zelene, ticha. Pomohla mi zbaviť sa nervozity, usmiať sa a načerpať energiu. Ale pozor. Nemyslím si že musíme cestovať dielko aby sme podobné (ak nie lepšie) prostredie našli. Kde už sú len lepšie hory a čistejšia príroda ak nie na Slovensku.

Sharuj Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterPin on PinterestShare on TumblrEmail this to someone

1 thought on “Ako som našla v Číne pokoj budhistických mníchov: Čínska Dedina

Pridaj komentár